Recent diary (14)
3x Szabó + 3x Brandauer = 3x prehnane veľké očakávania
Meno azda najvýznamnejšieho maďarského režiséra Istvána Szabóa je mi už dlhodobo známe, aj keď som žiaden z jeho filmov nevidel dovtedy, pokiaľ ich do svojho vydareného cyklu Velikáni filmu nezaradila Česká televize. Pondelkové a piatkové večery na ČT 2 mi viacero razy počas celého roka ponúkli skutočné ťažiskové diela kinematografie, na zhliadnutie ktorých som sa dlhodobo tešil a inak tomu nemohli byť ani v tomto prípade, zvlášť keď vezmeme v úvahu, aká mimoriadna reklama bola už dlhší čas vopred spravená na oscarového Mefista proklamujúca ho takmer ako hit televíznej sezóny. Okrem Mefista a Plukovníka Redla bol (mimoriadne) do vysielania v stredu zaradený aj Hanussen, aby bola režisérova voľná trilógia kompletná. O to trpkejšie sa potom javí výsledok, že Szabóova tvorba je pre mňa bohužiaľ zatiaľ skôr sklamaním. Všetky tri filmy majú svoje klady aj zápory – vynikajúce Brandauerove výkony, vystihnutie atmosféry každého z období a často uchvacujúca kamera Lajosa Koltaia sú rozhodne tým, za čo sa nemusia hanbiť. Žiaľ v každom z nich, napriek nepopierateľnému značnému potencionálu rozprávaných príbehov absentuje hlbšie sa ponorenie do danej látky. Citová chladnosť bez patričného emocionálneho náboja, ktorá sa dostavuje len sporadicky (predovšetkým mrazivý záver Hannusenna) a učebnicová režisérova invencia sú najväčším kameňom úrazu.
Na fotografii István Szabó (vľavo), antikomunista Gyula Horn (v strede) a Klaus Maria Brandauer (vpravo) na odovzdávaní zlatých plešivcov v roku 1982.