Matulko_

Nazývať Staten Island mafiánskym filmom považujem za trochu unáhlené, jedná sa podľa mňa skôr o príbeh hľadania zmyslu života, ktorý sa čiastočne odohráva v takomto prostredí. Film poukazuje na tri ľudské životy: život smiešne ambiciózneho mafiána, príbeh čističa žúmp, ktorý sa poctivo prediera bežným životom sociálne slabšieho Američana a stereotypným plahočením starého mäsiara, ktorého každodenným cieľom je večerná polminúta napätia v stávkovej kancelárii.

(TÁTO ČASŤ UŽ ODHAĽUJE DEJ FILMU): Mafián Parmie sa snaží naplniť celoživotný cieľ vlastnej slávy seba a slávy svojho okolia, existujúceho paralelne popri Manhattane (škaredé pohľady na siluety mrakodrapov, preslov pri potápaní). Celá jeho existencia akoby parodovala niektoré mafiánske stereotypy, nenazýval by som ju však komediálnou. Túžba po sláve a moci sa mu však stáva osudnou a to dokonca dvakrát. V okamihu keď si už myslí, že so všetkým vybabral, krátko predtým než svoj triumf zavŕši heroickým odstránením svojich atentátnikov je zastrelený „bezvýznamným“ mäsiarom, čím je jeho vlastná nepodstatnosť väčšmi zdôraznená.

Sully, predstaviteľ „pracujúcej“ triedy je symbolom poctivého, jednoduchého človeka, ktorý dlhodobo znáša svoj údel a verí v lepšie časy. Chce, aby sa jeho dieťa malo lepšie, a ako to už u filmových hrdinov býva, rozhodne sa vziať to skratkou zíde zo svojej doterajšej trasy. To, že v skutočnosti nie je zločincom sa prejavuje v príbehu viackrát (chce zachrániť Parmieho matku, verí mafiánom, chce im vrátiť peniaze). Jeho pochybenie a skĺznutie na šikmé chodníčky sa mu však napriek tomu stáva osudným.

Mäsiar Jasper žije už dlhé roky tým istým stereotypom: celé dni pracuje v mäsiarstve, občas popíli dačo pre mafiánov, a každý večer si podá stávku na víťazné kone na dostihoch. V magickom okamihu keď po mnohých rokoch vyhráva, dostáva sa do bodu, keď si uvedomuje, že jeho malý každodenný cieľ sa vyplnil. Na otázku čo ďalej je mu odpoveďou snaha o vyššie dobro, čin, ktorý by možno nebol každým pochopený, bol by však pre Jaspera činom hodným životného cieľa. Jeho príbeh považujem za najpodstatnejší, predsalen je tou kľúčovou postavou, ktorá spletenec neprávostí nakoniec rozuzlí plošnou pomstou.

Na snímku ma však zaujala hravosť, s ktorou sú snímané niektoré zábery. Podaktoré scény by som si dovolil nazvať až rozprávkovými, čomu napomáha aj hudobné dofarbenie. Celý príbeh je postupne vyrozprávaný, s každou ďalšou líniou troch hlavných postáv sa stáva ucelenejším, až nadchádza koniec. Dej nie je divoký, rýchly, je skôr súvislí a „rozprávaný,“ pôsobí ucelene. Rušivo však na mňa pôsobili stromové scény, príliš silno podľa mňa vyčnievali s celkového kontextu príbehu (hviezdička dole).